„Tieto deti žijú v úbohých príbytkoch a v nepredstaviteľnej biede. Ich rodičia spravidla nemajú prácu a ich denným sprievodcom je zúfalstvo a starosť o to, z čoho a ako zasýtiť mnohopočetnú rodinu. To sa opakuje včera, dnes i zajtra, už niekoľko generácií. Generačná chudoba má kruté zákony. Ich dôsledok je aj nedocenenie vzdelania a potreby dávať deťom podnety, ktoré ich rozvíjajú. V rodine, kde je veľa detí, sa rodičia nedokážu všetkým venovať, ba neraz sú alkoholici či drogovo závislí. Keď tieto deti prídu do školy, neovládajú slovenský jazyk a aj v rómčine majú minimálnu slovnú zásobu,“ vraví Vladka, špeciálna pedagogička komunitného centra ETP Slovensko vo Veľkej Ide a vedúca školského klubu FIE (Feuersteinovej metódy Inštrumentálneho obohacovania).
Zobrať deti z takéhoto prostredia rovno do školy, neprináša taký osoh, aký očakávame. Ocitajú sa odrazu v niečom celkom neznámom a nie veľmi priateľskom - hovorí sa tam rečou, ktorej nerozumejú a nik nedocení to, čo vedia - napríklad že v chyžke dokážu zakúriť i zadovážiť drevo, postarať sa o mladšieho súrodenca. V škole bijú do očí ich nedostatky. Nevedia používať splachovaciu toaletu, označiť farby, posúdiť, čo je v rukách ťažké a čo ľahké, kde je vľavo a vpravo... Mali by ste odvahu a záujem púšťať sa s takýmto arzenálom mínusov do objavovania sveta, aký otvára škola? Vedeli by ste sa v škole správať, ak by ste boli v situácii týchto detí? Smelo klásť otázky, keď už sa vám ušla surová kritika a pomenovanie debil? Asi ťažko.
Vzdelávanie od troch rokov
Komunitné centrá ETP Slovensko začínajú s deťmi z vylúčených osád pracovať už ako s trojročnými. Hravo a postupne ich zoznamujú so spôsobom života mimo osady a pestujú v nich a v ich rodičoch záujem o vzdelanie. Deti majú v komunitných centrách k dispozícii rôzne hračky – bežné i didaktické a chodia tam rady. Štyrikrát v týždni majú predškolskú prípravu.
V predškolskej príprave sa uplatňujú postupy pedagogiky Montessori i prvky inovatívnej akceleračnej a sprostredkovanej Feuersteinovej metódy Inštrumentálneho obohacovania, ktorá už šesťdesiat rokov prináša efekt v rôznych krajinách a komunitách sveta deťom z málo či inak podnetného prostredia, ale aj nadaným deťom, dospelým v náročných povolaniach a tiež seniorom. Profesor Feuerstein svojím prístupom zmenil pohľad na ľudskú inteligenciu a zastával názor, že inteligencia nie je len samovoľne dozrievajúci proces, ale možno ju počas života kultivovať a zdokonaľovať. Pre kognitívny rast je podľa Feuersteina potrebné: zabezpečiť také prostredie, v ktorom má každý šancu dosiahnuť úspech, stimulovať primeraný a pozitívny stres - úloha nesmie byť ani veľmi ťažká ani veľmi ľahká, poznať oblasti, ktoré dieťa ešte neovláda a postupne ho včleniť do už osvojených vedomostí a zručností. A popri tom neustále komunikovať. Učivo odovzdáva učiteľ, ktorý pôsobí ako mediátor, sprostredkovateľ zážitkovou metódou, kedy sa zapája celá osobnosť - prelína sa kognitívne s emocionálnym a aktivizuje sa hlboká vnútorná motivácia. (Viac v knihách Reuvena Feuersteina Vytváření a zvyšování kognitivní modifikovatelnosti a Myslet nahlas - mluvit nahlas, resp. v publikáciách ETP, dostupných na www.etp.sk: http://bit.ly/2fxspu5 a http://bit.ly/1SXXq77, tiež http://bit.ly/2sex26w, resp. na stránke Feuersteinovho inštitútu http://bit.ly/2thtgJu a na iných miestach).
S asistentkou Jožkou sa Vladka snaží už v predškolskej príprave pomôcť deťom získať sebavedomie, naučiť ich ovládať emócie, prekonať strach z okolia, cibriť jemnú motoriku, rozvíjať kognitívne schopnosti. V školskom veku deti pokračujú v popoludňajšom školskom klube FIE.
Nevedia vyjadriť pocity
„Keď sa detí z osady opýtate, ako sa majú, odpovedia krátko - dobre, zle. Svoje pocity nevedia vyjadriť,“ hovorí Vladka.
Feuersteinova metóda, ktorá po každej stránke dieťa rozvíja, pracuje s inštrumentmi (http://bit.ly/2ulJFcF) – pracovnými listami, ktoré obsahujú všetko základné pre vstup do kultúry či vzdelanosti – reč, matematiku, fungovanie v spoločnosti. So žiakmi pracuje mediátor (učiteľ, lektor), ktorý im rozumie, rozumie prostrediu, z ktorého deti pochádzajú, nie je direktívny, len kladie otázky a vedie ich k samostatnému objavovaniu a zvládaniu úloh na obrázkoch. Feuersteinovo obohacovanie nenaučí množstvo poznatkov, ale cestu, ako poznatky získať. Postupuje sa od najľahšieho po náročnejšie. Prvý inštrument slúži na upokojenie detí a učí ich koncentrovať pozornosť na činnosť. „Obsahuje čiary a body, ktoré majú pospájať. Vravím majú, pretože nemusia. Či sa zapoja, záleží len na nich. Inštrument učí aj pracovať s chybou, lebo chyba je bežná súčasť života a netreba sa jej báť,“ hovorí Vladka.
Druhý krok je inštrument zameraný na emócie. „Pri pomenovávaní emócií sa značne rozširuje slovná zásoba, deti sa naučia veľa nových pojmov, ale aj ako zvládať záťažovú situáciu a správne reagovať. Každé dieťa má svoje tempo. Niektoré nevedia písať, ale bez problémov pospájajú čiary do trojuholníka, iné to majú úplne naopak,“ pokračuje Vladka.
Za trpezlivosť sa odvďačia pokrokmi
Nie každé dieťa, ktoré chodí do klubu, sa skutočne na klubových aktivitách aj aktívne a rovnakým spôsobom zúčastňuje. „Chlapec, ktorý nastúpil do klubu, desať mesiacov nekomunikoval, nepracoval, iba tíško sedel. Odrazu, jedného dňa, začal rozprávať a pracovať,“ popisuje Vladka jednu zo svojich vzácnych chvíľ.
„Ďalším príkladom je Ferko. Musel byť vždy všade prvý. Musel ako prvý dojesť, byť pri dverách, skončiť aktivitu. Nezaujímalo ho, či spraví chybu, alebo aký výsledok bude mať jeho práca. Raz, počas jednej z aktivít, spomalil. Našiel si chybu a začal ju opravovať. Prvýkrát nerozptyľoval pozornosť na svoje okolie, ale sústredil sa na to, čo robí. Skončil posledný, no neprekážalo mu to,“ vraví s úsmevom Vladka.
Podobnú skúsenosť má aj Soňa, ktorá donedávna pracovala ako špeciálna pedagogička a lektorka FIE v komunitnom centre v Starej Ľubovni. „Na deťoch, ktoré sa touto metódou snažíme vzdelávať, vidím pokroky. Špeciálne v Martinovom prípade. Keď som ho spoznala, s okolím nekomunikoval. Neovládal slovenský jazyk, hanbil sa a bál hovoriť. V škole sa mu nedarilo. Dlho sme trpezlivo čakali, kým začal rozprávať. V klube zažíva pochvalu, úspech a prestal sa báť, že zase niečo spraví zle,“ vraví Soňa.
V škole o hlade a chlade
„Keď sa deťom, ktoré chodia do klubov FIE, skončí bežné vyučovanie, dostanú na naše náklady obed a tri hodiny popoludní pracujú v klube, medzitým dostanú aj olovrant. Často je to jediné jedlo, aké vložia počas dňa do úst. Sú unavené, nesústredené, hladné. Nemôžeme od nich chcieť to, čo od nich žiada náš školský systém,“ vraví Vladka. Mnohé deti chodia do klubu stále v tom istom oblečení, lebo iné nemajú. V zime nosia letné veci a v tenkých trampočkách a chatrných kabátikoch sa chvejú od chladu. „Mám žiaka, ktorý tretí rok nosí ten istý sveter a ako rastie, skracujú sa mu rukávy. „Naše deti nedostávajú darčeky a balón si fúkali prvýkrát v komunitnom centre,“ dodáva.
„Klub vediem už druhý rok. Po prvom roku sa k nám pričlenili iné deti, rovesníci, spolužiaci z triedy, takže sme museli začínať opäť prvým inštrumentom. Na reakciách detí, ktoré to už absolvovali, bol badateľný veľký posun. Napríklad, keď som im dala úlohu roztrhať papier na osem častí, moja stará skupina s tým nemala problém, ale nové deti ani nezačali, pretože sa báli, že spravia chybu a budem na ne kričať,“ pokračuje Vladka.
Efekt aj pre spoločnosť
K overovaniu Feuersteinovej metódy Inštrumentálneho obohacovania viedla našu neziskovú organizáciu ETP Slovensko skutočnosť, že väčšina detí zo sociálne vylúčených komunít ukončí svoje vzdelávanie na základnej škole i to nie vždy v deviatom ročníku. Hľadali sme riešenie, ktoré bude prospešné nielen pre konkrétne dieťa, ale pre celú spoločnosť.
Po rokoch intervencie (klub vo Veľkej Ide začal pracovať v školskom roku 2013/2014, kluby v Rankovciach a Starej Ľubovni-Podsadku pracujú tretí školský rok) badať na žiakoch preukázateľné pokroky: zlepšenie prospechu, dochádzky a najmä rast vnútornej motivácie, ktorá podnecuje spontánne skúmanie a objavovanie. Žiaci prejavujú zvýšený záujem o učenie sa a spolupracujú s učiteľom.
Uplatňovaním Feuersteinovej metódy Inštrumentálneho obohacovania napĺňa ETP dve ambície: (a) doviesť deti, ktoré navštevujú školský klub k úspešnému ukončeniu základnej školy v deviatom ročníku a k ďalšiemu pokračovaniu štúdia na strednej, podľa možnosti aj vysokej škole; (b) získať dôkazy o vplyve inovatívnych pedagogických metód na zlepšenie školských výsledkov a študijného potenciálu žiakov z prostredia segregovaných osád a poskytnúť ich štátnym inštitúciami, ktoré tvoria Štátny vzdelávací program.
ETP predpokladá, že odborná diskusia a následná zmena Štátneho vzdelávacieho programu (doplnená o pedagogické stratégie, ktoré preukázateľne zlepšujú šance žiakov z rómskych osád uspieť vo vzdelávacom procese) naozaj povedie k pokračovaniu detí z osád v štúdiu na stredných a vysokých školách, vďaka čomu sa významne zvýši šanca, že si v dospelosti nájdu a udržia prácu.
Len 15% Rómov, ktorí žijú na Slovensku, má ukončené stredoškolské vzdelanie. Toto percento sa môže výrazne zvýšiť, ak sa zmení spôsob vzdelávania detí z vylúčených komunít. Ak deti v prvých rokoch školskej dochádzky získajú motiváciu a naučia sa správne učiť sa, majú šancu ukončiť svoje štúdiá minimálne maturitou. Maturita dnes dáva 75%-nú istotu, že človek bude zamestnaný. Naopak, základné vzdelanie, dáva 82%-nú istotu, že človek bude bez práce. Len 18% ľudí so základným vzdelaním, teda bez výučného listu, či maturity, má zamestnanie. Sú to čísla, nad ktorými hodno premýšľať, pretože ak sa neurobí nič, väčšine detí zo segregovaných osád sa nepodarí získať kvalifikáciu a zamestnať sa.
Rátajme
Priemerné náklady na realizáciu popoludňajších školských klubov pre deti zo segregovaných osád, vypočítané na základe skutočných výdavkov FIE klubov od školského roku 2013/2014 a prepočítané na jedného žiaka, dosahujú zaokrúhlene 2000 eur v prvom školskom roku a 1700 eur v ďalších rokoch. Spoločne s odborníkmi z Feuersteinovho inštitútu zastávame názor, že deti by mali do popoludňajších klubov chodiť minimálne šesť rokov. Celkové náklady na doplnkové akceleračné popoludňajšie vzdelávanie by tak dosiahli 10 500 eur na jedného žiaka za šesť rokov, priemerne 1750 eur ročne. 89% (1550 eur ročne, celkom 9300 eur za šesť rokov) z tejto sumy sú náklady na pedagogických zamestnancov a na zvyšovanie ich odborných kompetencií. Iba 11%, necelých 200 eur ročne, dostane dieťa vo forme obedov, olovrantov, hračiek, didaktických pomôcok a niekoľkých výletov.
Ak predpokladané náklady 10 500 eur porovnáme s predpokladanými očakávanými príjmami verejnej správy z uhradených daní a odvodov zamestnanca (ak sa dnešný školák v dospelosti zamestná), ktoré podľa výpočtov ekonómov sú 120 500 eur, investícia do včasného vzdelávania detí z osád môže byť až 12-násobne nižšia, ako sú očakávané príjmy verejnej správy. (Viac v publikácii ETP Učíme sa učiť sa, dostupnej na http://bit.ly/2fxspu5, str. 84 - 90)
Výsledky hovoria jasne
Rozdiel v úspešnosti vzdelávania (vyjadrený postupom do vyššieho ročníka) medzi žiakmi, ktorí navštevovali popoludňajší FIE klub, kde sa uplatňuje inovatívna vzdelávacia metóda a žiakmi, ktoré toto vzdelávanie neabsolvovali, je výrazný. Len traja z dvanástich žiakov, ktorí pravidelne štyri roky navštevovali klub, opakovali niektorý zo štyroch ročníkov, teda 25 % žiakov. Naproti tomu zo skupiny šestnástich žiakov z toho istého ročníka, ktorí do FIE klubu nechodili, až deviati opakovali niektorý zo štyroch ročníkov, teda 56% z nich.
Kým žiaci z FIE klubov mali počas štyroch rokov 51 vymeškaných, neospravedlnených hodín (priemer na jedného žiaka za 4 roky), ich spolužiaci, ktorí nenavštevujú školský klub, ich mali 125.
Deti z klubu majú oproti rovesníkom, ktorí klub nenavštevujú, takmer o jeden stupeň lepšiu známku.
Naše ďalšie výskumy realizované v troch lokalitách s odlišnými podmienkami ukazujú, ako veľmi ovplyvňuje výsledky, ktoré žiaci v škole dosahujú, úroveň bývania a ekonomicko-sociálna úroveň komunity, kde dieťa žije. Keď sme porovnali školské výsledky a dochádzku detí z rôzneho prostredia (všetky navštevovali popoludňajšie FIE kluby), tak najlepšie si viedli deti, ktoré bývajú v murovaných domoch, kde miestna samospráva aktívne spolupracuje pri rôznych rozvojových programoch (alebo ich sama iniciuje) a kde je v osade vybudovaná infraštruktúra. Deti z osady, kde prevládajú chatrče, je nevybudovaná infraštruktúra, bezprostredná blízkosť skládky a škodlivé životné prostredie, zaostávali za svojimi rovesníkmi.
Deti z klubu chodia do školy rady, vzrástlo ich zdravé sebavedomie a záujem o vzdelávanie, nadobudli chuť učiť sa, osvojili si sebareguláciu v správaní, pozornosť, presnosť a precíznosť, plánovanie a porovnávanie, rozšírili si slovnú zásobu, rozvinulo sa ich abstraktné myslenie, zrakové vnímanie a grafomotorické zručnosti, naučili sa systematicky vyhľadávať informácie, pochopili konštantné javy, naučili sa vytvárať iné stratégie, ak jedna nefunguje, pochopili koncept čísla a jednoduché matematické operácie, v skupine si vytvorili lepšie vzťahy. V popoludňajších kluboch môžu rodičia svoje deti sledovať pri práci a možno i vďaka tomu sa zvýšil ich záujem o budúcnosť potomkov.
To všetko naznačuje, že feuersteinovské deti majú otvorené šance do života. Ostáva veriť, že rovnaké šance sa odomknú všetkým deťom z vylúčeného prostredia rómskych osád.
