Kto rýchlo dáva, trikrát dáva. O tom, ako mikropôžičky pomáhajú

Autor: ETP Slovensko | 19.10.2017 o 12:20 | Karma článku: 5,60 | Prečítané:  1866x

Ak viem, že niečo je už známe, overené, funguje a prináša priaznivé výsledky, logicky podľa toho budem postupovať. Nebudem strácať čas zbytočným špekulovaním nad tým a začnem konať. Hlavne, keď už problém horí.

Lebo čas sú okrem iného aj peniaze a v tomto prípade nie malé. Teda - aj malé, aj veľké. Malými peniazmi sa pomôže a veľké sa ušetria. 

Mám na mysli mikropôžičky sociálne vylúčeným ľuďom, aby si mohli svojpomocne postaviť alebo zrekonštruovať vlastné bývanie. 

Kto pobudol v rómskej osade, vie, o čom hovorím. Vládne tam generačná chudoba, dospelí nemajú prácu, lebo ich nikam nechcú a deti sú viac hladné ako sýte, lebo na slušné jedlo jednoducho niet peňazí. Veľká rodina sa tlačí v jednej kutici, ktorá je zároveň kuchyňou, obývačkou, spálňou i kúpeľňou. Nemám na mysli krátku, elegantnú exkurziu do osady, nevýznamnú zastávku na inak príjemnej ceste vládnou limuzínou z Bratislavy. Tá veľa neodokryje. Že napríklad deti sa v takýchto podmienkach bývania ani nemajú kde učiť. Kam by sa rozložili so školskými zošitmi, keď v tých najchudobnejších rodinách je aj stôl luxus? 

Čudujeme sa, že rodičia sa stávajú apatickí a deti nedochodia ani základnú školu? A v budúcnosti len rozšíria armádu nezamestnaných, odkázaných na sociálne dávky zo štátnych peňazí... Práve tu unikajú zo spoločnej kasy veľké peniaze. Ak nič neurobíme, pôjde to tak ďalej, ba ešte k horšiemu. Záleží niekomu na tom? Je pre tých uhladených vysokých úradníkov dôležitý aj konkrétny človek, ktorého problémy riešia od stola? Vedia sa vžiť do jeho situácie? A vôbec – rozprávali sa s ním aspoň raz? (Zdravý rozum mi radí prísť s návrhom, aby sa na vysoké posty v rozhodovaní a úradovaní o sociálne vylúčených ľuďoch dostávali len ľudia, ktorí povinne strávia aspoň mesiac medzi nimi a budú žiť tak, ako oni. Garantujem, že by zmenili názor.)

Naša neziskovka ETP Slovensko dôkladne pozná terén, podmienky života v ňom i konkrétne osudy. Vieme o príbehoch ľudí, ktorí prespávali na košickej hlavnej stanici, lebo im povodeň odniesla chatrč, aj o takých, čo mrzli celú zimu v studenej maringotke. A hoci to vyznie neuveriteľne, tieto rodiny dnes žijú vo vlastnom, legálnom dome, ktorý si postavili vlastnými rukami s pomocou mikropôžičky od ETP a stavebného učiteľa z ETP. Deti v týchto rodinách majú dokonca vlastné izby.

Zrejme teraz vyvstane pochybovačná otázka: Má zmysel požičiavať peniaze nezamestnaným Rómom? Má, pretože sme sa o tom presvedčili. 

Treba argumenty? 

• Od roku 2007 si cestou mikropôžičky ETP zlepšilo kvalitu bývania 554 rodín z 18 miest a obcí východného a stredného Slovenska. 

• Mikropôžičky sme poskytovali iba klientom, ktorí absolvovali náš kurz finančného vzdelávania, ktorí sa naučili odkladať si peniaze v rámci nášho Sporiaceho projektu (tým sme si zároveň overili aj ich disciplinovanosť a vierohodnosť), a ktorí pracovali na stavbe svojho domu. 

• Mikropôžičkový program, spolu so Sporiacim programom sa ukázali ako možná cesta k preťatiu reťaze generačnej chudoby. 

• Mikropôžičkový program presvedčil, že aj klient, ktorý žije z dávky v hmotnej núdzi, dokáže požičané splácať. 

• Mikropôžičkový program priniesol do spoločenskej praxe i teórie cenný poznatok, založený na skúsenosti, že sociálne investície sú účinným nástrojom sociálnej práce.

V Rankovciach, vzdialených od Košíc necelých tridsať kilometrov, stojí na novej ulici už šestnásť domov, kde bývajú rodiny svojpomocných stavebníkov. Stavebný materiál na tieto domy a odborné práce naši klienti zaplatili z mikropôžičky od ETP. Všetko ostatné je dielom ich vlastných rúk. Pri stavbe domu chlapi získali zručnosti, vďaka ktorým si neskôr našli prácu a dnes už nie sú na obtiaž sociálnemu systému. Klienti z Rankoviec svoj dlh poctivo a pravidelne splácajú, mesačne po päťdesiat eur. Niet divu, že ich chcú nasledovať ďalší obyvatelia z osady. 

Rankovská výstavba bola pilotným projektom ETP. Od roku 2010 sme o dobrých skúsenostiach s mikropôžičkami hovorili zástupcom relevantných ministerstiev a iných organizácií v nádeji, že ju využijú a rozvinú na prospech ďalších obyvateľov osád. Nuž, využili...

Mikropôžičkový program sa stal súčasťou Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorú schválila vláda v januári 2012. Stal sa aj súčasťou Operačného programu Ľudské zdroje pre roky 2014 – 2020, schváleného Vládou SR v máji 2014 a Európskou komisiou pred koncom roka 2014. Teda pred tromi rokmi. Toto je na papieri.

A skutočnosť? Je pomaly koniec roka 2017 a ešte ani jeden obyvateľ osady nedostal zo štátnych zdrojov návratnú mikropôžičku. 

Finančné prostriedky na mikropôžičky získalo ETP zo súkromných zdrojov. Od môjho prvého stretnutia s majiteľkou spoločnosti Hollen koncom septembra minulého roku do schválenia financií na svojpomocnú výstavbu rodinných domov uplynulo presne 30 dní. O pätnásť dní boli peniaze na našom účte. Už v novembri prví klienti mohli čerpať mikropôžičky.

Pritom na jedného klienta sú to, dá sa povedať, malé peniaze, v našom prípade to bolo 8 000 eur. Naša pôžička bola bezúročná, ale s povinnosťou požičané vrátiť, v opačnom prípade by sa ich dom dostal na exekúciu. To si, samozrejme, klienti neželajú, lebo si pamätajú drinu, ktorú museli vynaložiť. Ich robotu zažili tiež ich deti, staršie aj pomáhali, a bola to pre ne cenná lekcia do života, že bez práce nie sú koláče.

Vrátim sa ešte k myšlienke, že pomoc segregovaným obyvateľom je vec, čo horí. Ak zalistujeme v Atlase rómskych komunít, okrem iného sa dozvieme, koľko rómskych obyvateľov žije v rozptyle medzi majoritnou spoločnosťou, koľko vo vnútri obcí, koľko na okraji obcí a koľko osídlení je mimo obcí, čo sú osady s mnohokrát žalostne smutnou a nedôstojnou charakteristikou bývania. Adekvátny tomu je aj život ľudí v nich. 

Pozoruhodné sú i nasledovné fakty: Kým v Bratislavskom kraji žije v segregovaných osídleniach mimo obce, teda v osadách, 108 Rómov, v Košickom kraji je to 34 270 a v Prešovskom kraji 29 033 ľudí. Takže ani sa nedá čudovať úradníkom z centra, že vec ich nepáli. Osady sú od nich ďaleko a čo oko nevidí, to srdce nebolí. Čas však plynie a pripravuje veľmi zlý scenár do budúcnosti. 

A čo s tým? V prvom rade, máme tu overený a funkčný mechanizmus mikropôžičiek, ktorý bol medzitým dokonca schválený vládou. Je načase, aby štát začal naozaj robiť to, čo prax odobrila a k čomu sa jeho orgány samé zaviazali. Lebo kto rýchlo dáva, trikrát dáva.

Sledovať aktivity ETP môžete aj na FB - https://www.facebook.com/etpslovensko/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

ONLINE: Liga majstrov vrcholí, Salah ani Carvajal finále nedohrajú

V prvom polčase gól nepadol, sledujte online prenos s nami.

AUTORSKÁ STRANA BORISA VANYU

Prečo sa na malom ostrove strieľalo aj po nemeckej kapitulácii

Zabíjajme, lebo aj tak nás zabijú.

SPIŠ KORZÁR

Po prietrži mračien ostali popradské ulice pod vodou

Počasie dalo v sobotu Tatrancom opäť zabrať.


Už ste čítali?